Zmena je život. Sú však zmeny vo výžive (za posledných len 50rokov) naozaj zmeny v prospech zdravia a života? Málokto by menil život našich predkov. Spoločnosť lovcov a zberačov, mali v porovnaní s dnešným životným štýlom a ĺa stolček prestri sa, len málo alebo obmedzené množstvo sacharidov k dispozícií. Keďže denne prešli 20 až 30 kilometrov, boli by potrebovali tohto super paliva oveľa viac. Stravovali sa zväčša (cca 65%) živočíšnou bielkovinou. Aj to málo sacharidov, ktoré mali k dispozícií, boli sacharidy dlhoreťazcové, ktoré sa do krvi dostávajú postupne a vedú len k malému nárastu inzulínu. Až od cca 10 000 rokov sa človek usadil a začal pestovať obilie, zemiaky a ryžu a mal aj počas zimného obdobia dostatok stravy vo forme sacharidov.
V posledných storočiach sa sacharidy neustále menili, tak že sa dnes živíme prevažne z krátkoreťazcovými sacharidmi ako rafinovaný cukor, fruktózový sirup atď., ktoré vedú k rýchlemu nárastu hladiny inzulínu. Táto vysoká hladina tohto hormónu zabezpečuje rýchly pokles krvného cukru, teda rýchly príjem cukru do bunky. Najneskôr po jednej a pól hodine až dvoch hodinách však prichádza znovu hlad, ktorý sa najrýchlejšie a najčastejšie uspokojuje znovu len krátkoreťazcovými sacharidmi. Ľudia s nadváhou majú nepretržite zvýšenú hladinu inzulínu, ktorá je tri až štyri krát vyššia ako u človeka s normálnou hmotnosťou. Dnes už s istotou vieme, že táto vysoká hladina inzulínu vedie k trom zásadným zmenám.
Vysoká hladina inzulínu:
- spôsobuje hlad,
- postará sa o lipogenézu, teda hojnú tvorbu tukov,
- bráni lipolýze, odbúravaniu tukov.
Predchodca diabetu ale aj iných ochorení ovplyvnených výživou sa spájajú s predstupňom a tým je inzulínová rezistencia. Znamená, že dispozičný inzulín nie je efektívny. Bunky neabsorbujú dostatočne cukor z krvi. Výsledok: stúpa hladina cukru v krvi. Vzhľadom k tomu produkcia inzulínu stúpa, aby pôsobil proti tomuto prebytku. Tým sú inzulín produkujúce bunky dlhodobo preťažené, až dôjde k ich úplnému vyčerpaniu.
Prof. Gerald Raven zo Stanfordskej univerzity v Kalifornii stanovil u 208 zdravých osôb inzulínovú rezistenciu. (Hladina inzulínu x hladina krvného cukru : 22,5) Po uplynutí 4 až 11 rokov boli tieto osoby podrobené kontrolnej prehliadke a dopytované na nasledovných 5 chorôb: vysoký krvný tlak, rakovina, cukrovka, mozgová porážka a koronárna choroba srdca. 208 osôb bolo rozdelených do 3 skupín. 1. skupina 69 osôb s nízkou inzulínovou rezistenciou (menej ako 4,4), 2. skupina 69 osôb so strednou inzulínovou rezistenciou (4,4 až 7,8), 3. skupina 70 osôb s inzulínovou rezistenciou nad 7,8.
Pri kontrolnom vyšetrení nebola z prvej skupiny žiadna osoba chorá ani na jednu z týchto 5 chorôb. V druhej skupine boli nejaké osoby s vysokým krvným tlakom (HT), rakovinou (CA) a koronárnou chorobou srdca (CHD). V tretej skupine sa vyskytovalo veľmi veľa chorôb!
Preverte si svoju inzulínovú rezistenciu
Ak je inzulínová rezistencia dostatočne skoro zistená, môže byť liečená. Telu vlastný hormón môže znova účinkovať a nebezpečným komplikáciám diabetu sa dá vyhnúť.