Túto otázku si môže každý sám ľahko zodpovedať. Jeme preto aby sme nevyhladovali. U dojčiat a na malých deťoch je najviac vidieť, prečo vôbec jeme. Je to preto aby sme telu dodali dostatok látok, aby mohlo rásť. Preto absolvujú potraviny nezpočetné množstvo metabolických procesov na zásobenie tela tým čo skutočne potrebuje.
Novorodenec má v priemere 3500 gramov a už po pól roku zdvojnásobí svoju hmotnosť a po roku ju dokonca z trojnásobí. Normálna hmotnosť dospelého človeka je cca 70kg, teda dvadsaťnásobok normálnej pôrodnej hmotnosti. Na to aby všetky orgány, koža, kosti a t.ď. Mohli rásť a priberať na váhe, musí byť telo dostatočne zásobené stavebným materiálom. Aj neskôr v dospelosti, musíme ďalej prijímať starou, pretože sa naše bunky neustále obnovujú. Staré bunky odumierajú, vylúčia sa alebo budú ich časti použité na tvorbu nových buniek. Najviac to vidieť, keď po dovolenke už po 14 dňoch opálená pokožka vybledne. Bunky na vrchnej vrstve pokožky, ktoré vytvorili veľa melanínu, čo je farbivo, ktoré nás chráni pred UV žiarením, sa po dvoch týždňoch vymenia za nové bunky. Taktiež na hojení rán, môžeme pozorovať, že sa bunky stále znova obnovujú. Je to stále prebiehajúci proces, ktorý končí až posledným nádychom človeka.
Náš metabolizmus
Ďalší dôvod prijímania potravy, je potreba zabezpečenia tela energiou, aby mohli byť denné aktivity vykonané. Tieto všetky procesy v našom tele, príjem a rozloženie potravy na jednotlivé malé časti, ich rozloženie a pretvorenie na telu vlastné látky, napr. bielkoviny a na záver vylúčenie substancií, ktoré telo nevie využiť, nazývame metabolizmus. Prijímame cudzie látky ako živočíšne a rastlinné bielkoviny, ktoré zmenia svoje látkové vlastnosti a pretvoria sa na telu vlastné, ľudské bielkoviny. Sacharidy vytvorené z rastlín za pomoci slnečného žiarenia a vody, sú potrebné na spálenie a tým vytvorenie potrebnej energie pre realizáciu metabolických procesov.
Zložky potravín
K dispozícií máme tri základné živiny, tiež nazývané makroživiny. Bielkoviny (proteíny), tuky (lipidy) a sacharidy (uhľohydráty). Popritom potrebujeme ešte vodu, minerály, vitamíny, stopové prvky a sekundárne rastlinné látky. Kyslík, ktorý je potrebný k spaľovaniu, vdychujeme pľúcami.
Prirodzený reflex
Aby sme boli schopný sami regulovať príjem množstva potravy, je telo vybavené zázračnými pomôckami, a to pocitom hladu a sýtosti. Apetít a odpor nám pomáhajú určiť potraviny, ktoré naše telo k stavbe práve potrebuje, alebo vyradí práve to čo by nám mohlo škodiť. Takto má telo k dispozícií citlivý mechanizmus na určenie množstva stravy cez hlad a nasýtenie a na určenie druhu potravy za pomoci chuti (apetítu) a odporu. V tele kde je regulácia metabolizmu v rovnováhe, sú tieto procesy v symbióze a nepotrebujú z vonku žiadne zásahy.
Začíname už v rannom detstve
Žiaľ v našej priemyselnej spoločnosti máme stále menej prirodzenej prírodnej stavy k dispozícií. Na stôl sa dostáva takmer výlučne priemyselne spracovaná a zmenená strava. Už v rannom detstve je detský organizmus vystavený a zvykaný na rôzne aromatické látky (nazývané taktiež aditíva) obsiahnuté v potravinách, navodzujúce vôňu a chuť jablka, hrušky, banánu, mäsa a zeleniny, napriek tomu, že tieto potraviny sa v tom určitom tovare nevyskytujú. Pozrite si raz pekne zoradený tovar určený pre našich najmladších vo vašom supermarkete alebo drogérii, jeden obal pestrejší než druhý. Prijímaním tejto industriálne upravenej potravy sa citlivé prepojenie medzi mozgom a tráviacim traktom (črevom) už v útlom veku naruší. Ľudské črevo (a to nielen ľudské) je vybavené tým istým veľkým množstvom nervových buniek ako je náš mozog a aj preto často dostáva prívlastok druhý rozum.
Jahodový jogurt bez jahody
Za pomoci tohto druhého mozgu (čreva) je naše telo schopné, z natrávenej kaše prechádzajúcej črevom, vybrať tie látky, ktoré telo práve potrebuje. Ak sa potrebné látky v natrávenej kaše nenachádzajú, dá črevo mozgu túto informáciu a objedná tu tak potraviny, ktoré potrebné látky obsahujú. Napríklad vyvstane potreba kália a magnézia , tak na základe tohto impulzu vyvinie mozog apetít (chuť) na jahody, ktoré obsahujú veľa práve týchto dvoch mikroživín. Tak ide človek okamžite do supermarketu a hľadá potraviny, ktoré vyzerajú, voňajú a chutia ako jahoda. Tak nájde napríklad jahodový jogurt s krásnou červenou jahodou na obale, otvorí ho, jogurt intenzívne vonia po jahode. Ochutná ho a jogurt taktiež intenzívne jahodovo chutí. Žiaľ sa v takomto ovocnom jogurte nenachádza žiadna stopa po ovocí, ale aromatické látky, ktoré nám vôňu a chuť len navodzujú. Často voňajú a chutia tieto aromatické látky oveľa intenzívnejšie ako samotné ovocie a tak sme vlastne podvedený. Mozog je však spokojný. Vykonal čo sa žiadalo a to, zabezpečil to čo vyzerá, chutí a vonia ako jahoda. Ale v takomto jogurte sa nenachádza žiadne kálium a magnézium ako v jahode. A tak sa črevo časom na mozog, presnejšie hypotalamus v strednom mozgu, nemôže viac spoľahnúť. Stále zriedkavejšie si vyberáme potraviny podľa skutočných vnútorných signálov, ale podľa vonkajších vplyvov, farby obalu, vône, chuti, na základe reklamy alebo preto že sú práve v akcii.
Pocit hladu a sýtosti riadia hormóny
Hlad a sýtosť sú v ľudskom tele regulované zväčša prostredníctvom hormónov. Tak existujú hormóny ktoré nás robia hladnými a iné, ktoré nám sprostredkujú pocit sýtosti.
Grelín
Jeden z mnohých hormónov, ktorý navodzujú pocit hladu je grelín. Produkuje sa v žalúdočnej sliznici. Produkcia je silne stimulovaná ak je žalúdok prázdny, keď je stena žalúdku uvoľnená. Teda ak je žalúdok prázdny, v stenách žalúdka sa vyprodukuje veľa grelínu. Produkcia sa okamžite zminimalizuje, ak sa žalúdok začne napĺňať. Tak je možné návaly hladu, napr. počas päť-hodinovej pauze medzi jedlami u metabolic balance, ľahko zahnať. A to pitím vody, ktorá spôsobí naplnenie žalúdka a žalúdkovej steny a tým eliminuje tvorbu hormónu, ktorý spôsobuje hlad. A keď tu spomínam vodu, tak aj vodu myslím. Nie kávu alebo iné sladené a ochutené nápoje, ktoré zvyšujú krvný cukor.
Leptín
Ďalší dôležitý regulačný hormón je leptín. Slovo pochádza z gréckeho slova „leptos“ a znamená tenký. Leptín je produkovaný vo zväčšených tukových bunkách predovšetkým však v brušnom tuku a mal by mozgu signalizovať pocit sýtosti, aby pri zvyšujúcej sa veľkosti buniek viscerálneho (brušného) tuku, sa navodil stav sýtosti. U ľudí s normálnou hmotnosťou funguje tento regulačný mechanizmus výborne, po určitom čase jedenia je človek s normálnou hmotnosťou sýty a prestane jesť. Ľudia s nadváhou, ktorí majú relatívne vysokú hladinu leptínu, pretože majú vysoký podiel viscerálnych tukov, nereagujú na tento signál, ktorý vysiela leptín na hypotalamus a nevedia s jedlom skončiť, kým sa niečo jedlé nachádza na stole. Štíhly ukončí jedlo keď je sýty a ten s nadváhou prestane jesť, keď už nemá nič k dispozícií.. Dôvod prečo je tomu tak, je že vyvinul rezistenciu (už nereaguje) voči leptínu -hormónu sýtosti.